Mise 07/2008

Leto je čas množstva aktivít všetkého druhu, čo sa odzrkadlilo na účasti júlovej misie, na ktorú sa dostavili siedmi členovia. Počasie sa prakticky celý deň nevedelo rozhodnúť, či sa nám slnko ukáže, alebo nie. Ani tieto, ani žiadne iné okolnosti však nemohli náladu zúčastnených pokaziť.

Začalo sa tradične oficiálnou časťou, poradou klubu. Na programe bolo najmä jubilejné dvadsiate číslo Information Times, ktoré v dobe porady bolo na spadnutie.

V poradí druhou najbližšou klubovou akciou bude augustová (CZ: srpnová 🙂 misia u Alasáka, trochu špeciálna víkendová akcia, na ktorej sa bude grilovať (čokožvek, čo znesie žalúdok), hrať (hocičo, do čoho sa dá zatiahnuť viac žudí), spať (ak sa takí nájdu, prídu o zaujímavý program), a možno bude aj nejaký telocvik. Alasák už prisžúbil vypustiť dvoch psov, tri ovce, štyri mačky, stádo sliepok a jedného papagája. Účasť SKUTOČNE nutná!

Po prebratí jesenných conov, na ktoré sa chystáme ako účastníci sme sa dostali aj k nami organizovanej Star Trek sekcii Trekken 08 na Koprcone v novembri. Bola stanovená téma: „Enterprise“. Myslené ako zatiaž posledný natočený Star Trek seriál s bíglom, ktorý sa odvážne vydáva tam, kam sa pred ním žiadny bígl nevydal a s Vulkankou, ktorá sa zas odvážne vydáva tam, kam sa po nej vydajú všetci Vulkanci.

Trochu neočakávaný bod programu sa zrodil priamo na mieste – usporiadať špeciálnu Vianočnú akciu Subspace. Téma a náplň sa pripravujú, súčasťou bude aj prekvapenie, termín je zatiaž predbežne stanovený na začiatok decembra (CZ: prosince), presný dátum ešte nebol dohodnutý. Ak sa chcete dobre pobaviť, určite príďte.

Oficiálna časť programu zabrala dopoludnie a diskusia pokračovala aj počas obeda v ázijskej reštaurácii Čierna perla.

Po doplnení energie na obede si treba natiahnuť nohy, čo sme tentokrát uskutočnili výstupom na hrad Hukvaldy. Do rovnomennej dediny sme sa doviezli autami a odtiaž pokračovali pešobusom na kopec. Hneď na začiatok sme si pohladili líšku Bystroušku, ale následky tohto činu neboli nikde popísané, takže sa necháme prekvapiť. Na hrad vedie dosť strmá asfaltová cesta, ktorá vznikla z pôvodnej cesty, ktorou na hrad jazdili koče a tak sme väčšinu cesty strávili špekuláciami nad tým, kožko koní sa nej asi muselo vystriedať. Prehliadku hradu sme ale nakoniec vzdali, jednak preto, že počasie v tej chvíli hrozilo dažďom a jednak preto, že kvôli očakávanému dobíjaniu hradu sa zdvojnásobilo mýtne za útočisko pred plieniacou armádou. Užili sme si aspoň výhžad do údolia až na Ostravu, Milan sa pohral s Wesleyho fotoaparátom a keďže Alasák mal naplánovanú ďalšiu aktivitu, vypravili sme sa znova dolu, k autám a domov.